Keď sa povie cestovanie, väčšina ľudí si predstaví dovolenku v Taliansku, relax pri mori alebo poznávanie známych metropol. Ale mňa vždy lákalo niečo iné – vidieť svet taký, aký skutočne je.

Po mojej nehode v Chorvátsku a smrti otca som si uvedomil, že život je príliš krátky na to, aby som ho prežil v komfortnej zóne. Chcel som vidieť realitu. Ako vyzerá skutočný svet mimo európskej bubliny? Ako žijú ľudia tam, kde nemajú istotu zajtrajška?

A tak som začal cestovať. Irak, Eritrea, Sudán, Bangladéš…

Mnohí sa ma pýtajú: Prečo práve tieto krajiny?

Jednoduchá odpoveď: Chcem vidieť pravdu. Chcem pochopiť, aké je to žiť v podmienkach, ktoré si väčšina z nás ani nevie predstaviť. Lebo až keď uvidíš chudobu v Bangladéši alebo vojnové následky v Iraku, uvedomíš si, v akom luxuse žijeme my na Slovensku.

Jedným z najsilnejších zážitkov bola moja cesta po Iraku. Strávil som tam viac ako 10 dní a prešiel krajinu od Basry cez Nasiriyah, Ur, Najaf, Karbalu, Bagdad, Samarru až po Mosul. Vidieť Irak na vlastné oči je ako zažiť dve úplne odlišné reality.

🔹 Mestá zničené vojnou, skryté teroristické bunky, ale aj fascinujúce historické pamiatky a monumenty.
🔹 Od extrémnych horúčav 56 °C vonku až po ľadové miestnosti s klimatizáciou.
🔹 Od miest, kde ľudia bojujú o jedlo a vodu, po štvrte, kde sa prejedáš v reštauráciách.Irak nie je krajina pre turistov, ktorí hľadajú pohodlie. Je to krajina pre tých, ktorí chcú pochopiť svet inak, než ho ukazujú médiá.

Každá z týchto ciest ma niečo naučila. V Sudáne som pochopil, čo znamená skutočná pohostinnosť. V Iraku som videl, že ľudia sú rovnakí všade na svete – všetci chceme bezpečie, rodinu a šancu na lepší život. A v Bangladéši som si uvedomil, že šťastie nezávisí od bohatstva, ale od toho, ako si dokážeš vážiť to, čo máš.

Ak ťa zaujíma cestovanie do menej tradičných destinácií a chceš vidieť svet inými očami, sleduj moje ďalšie cesty. Možno ťa prekvapí, že niekedy tie najchudobnejšie miesta skrývajú najbohatšie príbehy.